Drahá matka, počuješ, ako dnes slávi Tvoju prítomnosť všetko , čomu si dala život?
…
Prosím, uver nám každé slovo i čin, ktorý Ťa chváli a sprevádzaj nás pozemským životom. Ďakujeme celým srdcom za pôdu pod nohami a všetky plody Tvojej lásky. Za to, že nás živíš napriek tomu, že do Teba sejeme jedy, zlosť a nenávisť. Odpusť nám hriechy, ktoré na Tebe páchame a dovoľ nám napiť sa z prameňa pravdy.
…
Prosím Ťa, neplač, keď vidíš tie hrubé nánosy špiny, čo tu tak poctivo hromadíme už niekoľko rokov. Cítime, že Ťa to bolí a preto sľubujeme, že sa polepšíme. Hneď po tom, ako ochutnáme Tvoj hnev…
…
Dnes je ten deň, kedy nejedna ruka konečne siahne po odpade, o ktorý zakopávame ešte aj hlboko v lese, a symbolicky ho vhodí do čierneho vreca. Potom cítime ten blahodarný pocit zadosťučinenia a klameme sa, že sme Ťa práve ochránili. Pravda je však taká, že Ti nevraciame ani stotinu toho, čo nám dávaš. Bohužiaľ, naučili sme sa uctiť si Ťa len raz do roka…
…
No ja Ťa chcem obdivovať a sláviť každú minútu, ktorú mi Tvoje zelene vydýchnu kyslík. Preto si do kalendára na každý deň značím lásku k Tebe!