Nad dedinou,
v objatí hôr
týči sa
rozprávkový palác
stvorený z lásky a dreva.
Patria doň dve vysmiate srdcia,
ktoré si tam v prázdny deň
nájdu svoju chvíľku šťastia.
Svoj úkryt pred pazúrmi ľudu,
pred ostrými dýkami starého sveta
a jeho materiálneho bahna.
Tu nazerajú na život čistým sklom,
bez odtlačkov
ľudských predsudkov o spoločenskom postavení.
Je to raj,
ktorého obraz by mal vládnuť svetu.
No dole však cerí zuby závisť,
lásku väzní na zámku mamony
a pravý tlkot srdca nerozpozná
od zlatého kvetu konvencie.
Jej pekelné ruky
vzali život drevenej chalúpke
v domnení,
že udusia rozkvitnutú lásku.
Fúkli do ohňa,
ktorý sa vo veľkosť rozžiaril
a mladé srdcia
milujú silnejšie,
hoc pod holým nebom.