Keď som si chcel vziať život
do vlastných rúk
uplietla silnú reťaz
z jemných nezábudiek
a zamkla ho v truhlici nehy.
Už ho nevlastním,
stala sa jeho spolumajiteľkou.
Riaditeľkou.
Jej slovo velí môjmu srdcu,
jej oči prebodli moju myseľ
a jej objatie
bráni mi kričať o pomoc.
Ona spustila lavínu bolesti
a kŕmi ju falošnou láskou
vždy, keď potrebuje
previesť cez prekážky.
Ja prestávam vidieť
svoje dno.
Rozum odumiera
a necháva sa bičovať
šialeným srdcom…