Moja malá Lolita!
Nikdy nezabudnem na moment,
kedy Vaše prekrásne oči prvý krát udreli môj zrak.
Pri pohľade na Vás,
rozbolela ma samota
a od toho dňa moja duša kreslí nezmyselné príbehy o nás dvoch na dúhovú stranu vankúša.
Bolo to pätnásteho júla tohto roku,
čo som stratil pojem o čase.
Zakrútila sa mi hlava
a nedobrovoľne upadol som do priepasti lásky.
Zachrániť ma môže jedine dotyk Vašich pier pri krku.
Modlím sa,
nech sa Vaša jemná rúčka načiahne po zúfalom šialencovi
a vytiahne ho k sebe na stoličku.
Lolita,
v mene všetkých motýľov a iných lúčnych krás,
ďakujem Vám,
že ste!
Prosím Vás,
prevezmite kormidlo môjho života
a točte ním pokým neumriem.
Milovaná moja,
dovoľte mi byť Vaším verným otrokom.
Môj svet sa topí vo Vašej kráse a ja….
Milujem Vás!