Cez tŕne v oku pozerám sa späť,
nevidím už nič,
pád náhle vystriedal ten let.
Z tmavého kúta
vytiahol si ma na javisko,
kde oťapená láskou,
zahrala som druhé husle.
Presvetlil si mi život,
oslnil ma krásou.
Stala som sa pred tebou
úplne nemou a bosou.
Myslela som, že spoločne
dôjdeme až na samý vrchol,
no potom si moje nohy,
bez varovania,
len tvrdo potkopol.
Sladké slová ostali,
to len oči hľadia inam,
dostal si do vienka,
horlivú lásku k mnohým ženám.
Teraz už viem,
nie je to len tvoja vina,
to rodina ťa otrávila,
keď zabudla na milovaného syna.
Kŕmiš ego plytkými dotykmi,
k šťastiu nechýba ti veľa,
len zozbierať dámske srdcia
a vynútiť si z nich trochu lásky pre seba.
Ty nie si prelietavý,
ty si len dieťa hladné po láske,
ktorú matka mu odoprela.
A ja?….
Ja som obyčajné dievča
túžiace po silnom objatí
statočného muža…
Hoci som okúsila tvoje bozky,
ochutnala tvoj bohémsky život,
a odovzdala ti kus seba,
stále som len jednou z mnohých,
chytených v pasci teba.