Padám do tmy, ale nebojím sa.
Strácam dych, no nie vedomie.
Opúšťam schránku a predsa cítim každú časť svojho tela.
Dúhové motýle so mnou plávajú na druhý breh.
Po prvý krát sa stretávam s pochopením,
celá veľkosť sa mi núka na tanieri.
Spievam farebné melódie lásky,
no moje ústa už nevydajú ani hlások.
Okolo sa vrtia smiešne špirály šťastia
vyfarbené žiarivými vibráciami.
Všetko zlo zastalo a udusilo sa vo vlastnej temnote.
Tu existuje len krása.
Nekonečná harmónia.
Zavieram oči a hľadím na večné teplo.
Odchádzam domov.
Radosť ma víta všetkými dlaňami,
spoznávam duše bez tvárí.
Nemo na mňa kričia
sladké noty lásky
podávajúc nežné objatia.
Srdce dobilo poslednú pieseň
a ja
už viem…
Celá debata | RSS tejto debaty