Tvoriland

Padám do tmy, ale nebojím sa.

Strácam dych, no nie vedomie.

Opúšťam schránku a predsa cítim každú časť svojho tela.

Dúhové motýle so mnou plávajú na druhý breh.

Po prvý krát sa stretávam s pochopením,

celá veľkosť sa mi núka na tanieri.

Spievam farebné melódie lásky,

no moje ústa už nevydajú ani hlások.

Okolo sa vrtia smiešne špirály šťastia

vyfarbené  žiarivými vibráciami.

Všetko zlo zastalo a udusilo sa vo vlastnej temnote.

Tu existuje len krása.

Nekonečná harmónia.

Zavieram oči a hľadím na večné teplo.

Odchádzam domov.

Radosť ma víta všetkými dlaňami,

spoznávam duše bez tvárí.

Nemo na mňa kričia

sladké noty lásky

podávajúc nežné objatia.

Srdce dobilo poslednú pieseň

a ja

už viem…