Zdvihol sa mrak a stratil pár studených sĺz, ktoré pohladkali perie vznešenej labuti. Sedela som na brehu a vdychovala jej ladné pohyby.

Keď som si chcel vziať život do vlastných rúk uplietla silnú reťaz z jemných nezábudiek a zamkla ho v truhlici nehy.

Nad dedinou, v objatí hôr týči sa rozprávkový palác stvorený z lásky a dreva. Patria doň dve vysmiate srdcia, ktoré si tam v prázdny deň nájdu svoju chvíľku šťastia.