Tvoriland

Mier z duše sa vytratil po zdanlivom nešťastí. Sklamaná duša to neustála a sklamala inú, dovtedy šťastnú dušu. Pošeplala jej hromy do srdca. Dôvod jej konania ostáva neznámy do chíle, kedy zistíme, že daná duša je vtelená na planétu Zem. Úbohá duša spútaná strachom o svoju reputáciu… Bojí sa, že stratí všetko, nevediac, že nemá nič a tak prihrala ranu čistej, novej a nepoškvrnenej duši. Zmätená dušička, ktorá sa práve rozhliadala po milujúcich objatiach prijala bremeno negatívnej energie aby ukojila svoj hlad po láske. V Božskej duši tak namiesto lásky kvitne záhrada nenávisti. Korene zapustila až do jadra milej osôbky. Tá teraz v mene dobra chŕli oheň do dialky. Už zasiahla niekoľko nevinných obetí, ktoré následne zachvátila cholera zloby. Taktiež si to namierila na pár už bolesťou pobozkaných duší. Tie okamžite identifikovali príčinu pálivých plameňov a posiate jazvami chytili sa hasiť napáchané zlo. Ako to už v živote býva, tie najbiednejšie dušičky ostrieľané kadejakými nepeknosťami bývajú celému svetu príkladom. Záchranou. Akousi vodou v púšti. Majú nesmiernu silu, ktorou odtisnú svet späť do rovnováhy. Zas a znova je to len o životnom kolobehu, ktorý nájdeme vo všetkom, čo má čo i len minimálne dočinenie so životom. Všetko do seba dokonale zapadá. Všetko je kruh. Amen.