Tvoriland

Neprejde deň,

kedy by som aspoň jednu myšlienku nevenovala Tebe,

hoci len maličkú,

hoci len na sekundu.

Neprestávaš blúdiť mojim svetom,

napriek tomu, že doň už nepatríš,

sama som tvoj vlak odstavila

a teraz len nemo čakám na prázdnej stanici.

Snažili sme sa rozdúchať podvyživený oheň,

no vždy keď jeden fúkol,

z druhého brehu zvalila sa mokrá lavína.

Tak si sa bál vstúpiť do tej žeraviny,

že nakoniec si spálil nohy obom nám.

Prestali sme dýchať jeden vzduch,

no srdcia stále bijú do tanca.

Až teraz sa roztápajú horké ľady

a prichádza veľké pochopenie;

Prijali sme lásku,

ešte keď sme o nej len básnili.

Do hry vstúpili ďalší hráči

a je ich nemálo,

no ja nedokážem

podať im

ani len hraciu kocku.

Ignorujem pokusy vtiahnuť ma

do prúdu ich životov,

Sľuby lásky topím

v ohni túžob,

ktoré ma vyvádzajú z reality.

Vryl si mi do srdca svoj autogram,

a odišiel preč.

Nechal si ma samú stáť

na studenom kameni,

teraz musím hľadať cestu

do zelenej záhrady.

Neistými krokmi,

stále krúžim

v jednom bode.

Ty si presvedčený,

že takto to pôjde.

Zabúdam na Teba,

ako si chcel,

ale,

cítim,

chýbaš mi.