Po týždni opäť spolu; posadila si nás teta káva za jeden stôl. Každá nesie si svoje vrece bôľu, no úsmev z pier stále nezmizol. … Pred nami, vrtí sa duch večného nápoja a my, pripravené utopiť v ňom pár špinavých slov, dúfajúc, že nám bolesť aspoň dočasne ukoja, posielame vlastnú súdnosť domov. … A obetavá káva len nasáva zlo z ľudstva, […]
Pokračovanie článku