Odovzdali mi žezlo
a poslali ma žiť.
Vraj je čas
nájsť si vlastnú cestu.
Križovatka na všetky smery.
Reálne je tu však len jediný.
Vravia, že môžem voľne dýchať,
no stále cítim povraz pri krku.
To hrubé lano,
čo mi nedovolí vzlietnuť,
odpútať sa od zeme.
Život má byť akýsi boj,
tvrdý, ťažký boj.
Ale ja odmietam vztýčiť zbraň,
zabudnúť na dušu v tele
a uveriť snu, čo ste mi vymysleli.
Spoločnosť strieľa ostré šípy pod kožu,
No trafia sa len tam, kde môžu.
Otváram oči dokorán,
prijímam svetlo života.
Predo mnou stojí púť,
ktorej tvary
modelujú moje ruky.
Preto
šťastne dýcham lásku do sveta
a odomykám brány
vlastnej existencii.
Celá debata | RSS tejto debaty