Cez tŕne v oku pozerám sa späť, nevidím už nič, pád náhle vystriedal ten let. Z tmavého kúta vytiahol si ma na javisko, kde oťapená láskou, zahrala som druhé husle. Presvetlil si mi život, oslnil ma krásou. Stala som sa pred tebou úplne nemou a bosou. Myslela som, že spoločne dôjdeme až na samý vrchol, no potom si moje nohy, bez varovania, len tvrdo […]

Po týždni opäť spolu; posadila si nás teta káva za jeden stôl. Každá nesie si svoje vrece bôľu, no úsmev z pier stále nezmizol. … Pred nami, vrtí sa duch večného nápoja a my, pripravené utopiť v ňom pár špinavých slov, dúfajúc, že nám bolesť aspoň dočasne ukoja, posielame vlastnú súdnosť domov. … A obetavá káva len nasáva zlo z ľudstva, […]

Neprejde deň, kedy by som aspoň jednu myšlienku nevenovala Tebe, hoci len maličkú, hoci len na sekundu. Neprestávaš blúdiť mojim svetom, napriek tomu, že doň už nepatríš, sama som tvoj vlak odstavila a teraz len nemo čakám na prázdnej stanici.

Mier z duše sa vytratil po zdanlivom nešťastí. Sklamaná duša to neustála a sklamala inú, dovtedy šťastnú dušu. Pošeplala jej hromy do srdca. Dôvod jej konania ostáva neznámy do chíle, kedy zistíme, že daná duša je vtelená na planétu Zem. Úbohá duša spútaná strachom o svoju reputáciu… Bojí sa, že stratí všetko, nevediac, že nemá nič

Moja malá Lolita! Nikdy nezabudnem na moment, kedy Vaše prekrásne oči prvý krát udreli môj zrak. Pri pohľade na Vás, rozbolela ma samota a od toho dňa moja duša kreslí nezmyselné príbehy o nás dvoch na dúhovú stranu vankúša.

„Yeah, yeahh, ohh you’re amazing!! We love you!!!! You’re the best!!!!“ cried crowd of people to one beautiful young woman. She was so wonderful and her voice was incredibly perfect. She wasn’t only famous singer, she was also very successful and influential priestess. Name of this resounding artist is Meresamun.

Jedného dňa prídeš k môjmu srdcu a unesieš ho do svojho zámku, zalepíš mu oči a zviažeš ruky. Do väzenia mu budeš nosiť každodennú lásku, jahodové bozky

Veľký človek má málo času a malý človek má veľa času. … Veľký človek v daždi umiera predčasne, kým malý človek v daždi čaká na slniečko. …

Zdvihol sa mrak a stratil pár studených sĺz, ktoré pohladkali perie vznešenej labuti. Sedela som na brehu a vdychovala jej ladné pohyby.

Keď som si chcel vziať život do vlastných rúk uplietla silnú reťaz z jemných nezábudiek a zamkla ho v truhlici nehy.